Najnovšia kniha úspešného autora historických románov, Kena Folletta, je už na pultoch kníhkupectiev. Ohnivý stĺp vyšiel vo vydavateľstve TATRAN, a hoci má opäť úctyhodných 780 strán, svojich čitateľov určite nesklame.

VYDAVATEĽSTVO: TATRAN
ORIGINÁLNY NÁZOV: A Column of Fire
ROK VYDANIA: 2018
ŽÁNER: Historický román
POČET STRÁN: 780
VÄZBA: pevná s prebalom

Britský autor Ken Follett (1949) dokázal zaujať čitateľov po celom svete historickými románmi Piliere zeme a Na veky vekov, príbehmi, ktoré situoval do obdobia stredoveku. Hoci pôvodne vyštudoval psychológiu a venoval sa žurnalistike, táto profesia ho nenapĺňala, a tak sa rozhodol po večeroch začať s písaním románov. A oplatilo sa. V súčasnosti sa naplno venuje svojej spisovateľskej kariére. A neostalo len pri knihách. Na základe jeho diel už bolo natočených aj viacero filmov. 

Autorova aktuálna knižná novinka, ktorá vyšla vo vydavateľstve TATRAN pod názvom Ohnivý stĺp, predstavuje príbeh, ktorý autor vsadil do jedného z najbúrlivejších období dejín. Román už stihol obsadiť popredné priečky medzi knižnými bestsellermi a v mnohých krajinách sa stal najpredávanejšou knihou. To len potvrdzuje, že autor ani tentokrát svojich čitateľov nesklamal.

Anotácia:

Veľkolepé, pútavé dielo prepracované do najmenšieho detailu!

Rok 1558. Ešte vždy sa nad Kingsbridgeom týči veľkolepá katedrála, no mesto rozdeľuje neľútostný boj medzi katolíkmi a protestantmi. Priateľstvo, vernosť, láska, akoby akýkoľvek ušľachtilý cit stratil význam. Skutočnými nepriateľmi pritom nie sú súperiace náboženstvá. Súboj sa odohráva medzi tými, čo veria v toleranciu a porozumenie, a tyranmi, ktorí chcú svoje myšlienky vnútiť všetkým – nech to stoji, čo chce.

Najvrúcnejším prianím Neda Willarda bolo oženiť sa s Margery Fitzgeraldovou. No aj ich rodiny delí náboženský konflikt, a tak Ned Willard opúšťa Kongsbridge, aby vstúpil do služieb princeznej Elisabeth Tudorovej. Keď sa Elisabeth neskôr stane kráľovnou, celá Európa sa postaví proti Anglicku. Aby si udržala nadhľad a zabránila sprisahaniu, povstaniu a útokom konkurenčných mocností, Elisabeth I. založí s Nedovou pomocou prvú tajnú službu v krajine. Malá skupinka šikovných špiónov a odvážnych tajných agentov jej umožní, aby si celých 50 rokov udržala trón a nepopustila zo svojich princípov. Zdá sa, že láska medzi Nedom a Margery je dávno minulosťou, pretože celú Európu od Edinburghu až po Ženevu zachvátili plamene…

Jednotlivé postavy v tomto veľkolepom románe sú na jednej strane historické, ale aj vymyslené, všetky však fascinujúco vykreslené. Follett v tomto románe vzdáva hold alžbetínskemu obdobiu, takže jeho kniha určite poteší historických fajnšmekerov. Nielenže si ju vychutnajú, ale ju aj plne ocenia.

Úryvok z knihy Ohnivý stĺp:

„Nevydám sa za Barta Shiringa!“ vyhlásila Margery Fitzgeraldová pred matkou.

Margery bola znepokojená a nahnevaná. Dvanásť mesiacov čakala, kým sa vráti Ned, myslela naňho každý deň, túžila vidieť jeho trpký úsmev a zlatohnedé oči, a teraz sa od sluhov dozvedela, že sa vrátil do Kingsbridgea, ba dokonca prišiel do ich domu, ale jej nič nepovedali, takže odišiel! Bola nazlostená na svoju rodinu, že ju podviedla, a od zúfalstva sa rozplakala.

„Nežiadam od teba, aby si sa za vikomta Shiringa vydala dnes,“ povedala lady Jane. „Iba sa s ním choď porozprávať.“

Boli v Margerinej spálni. V jednom kúte mala modlitebný stolík, kam si dvakrát denne kľakala obrátená tvárou ku krížu na stene a rátala modlitby na slonovinovom ruženci navlečenom na šnúrke. Zvyšok izby bol samý prepych – posteľ s baldachýnom, mäkkým mat­ra­com a bohato zdobenými farebnými závesmi, veľká vyrezávaná dubová skriňa na množstvo šiat, tapiséria s lesným výjavom.

V posledných rokoch sa v tejto miestnosti medzi ňou a matkou odohralo veľa hádok. Teraz však už Margery bola žena. Mala útlu postavu, no bola o čosi vyššia a pevnejšia ako jej drobná, rázna matka. Navyše mala pocit, že už neplatí nepísaný zákon, aby sa každá ich hádka skončila víťazstvom lady Jane a pokorným ústupkom

Margery.

Margery povedala: „O čo vlastne ide? Prišiel sem, aby mi dvoril. Ak sa s ním pôjdem porozprávať, iba mu to dodá guráž. A keď si uvedomí pravdu, bude ešte nazlostenejší.“

„Tak sa správaj iba zdvorilo.“

Margery sa nechcela baviť o Bartovi. „Ako ste mi mohli zatajiť, že tu bol Ned?“ vybuchla. „To bolo nečestné.“

„Dozvedela som sa to až po jeho odchode. Stretol sa s ním iba Rollo.“

„Rollo plnil tvoje želanie.“

„Deti by mali plniť želania rodičov,“ odvetila matka. „Poznáš predsa prikázanie: Cti otca svojho a matku svoju. Je to tvoja povinnosť voči Bohu.“

S tým zápasila Margery celý svoj krátky život. Vedela, že Boh si želá, aby bola poslušná, ale bola tvrdohlavá a mala buričskú povahu – čo jej často pripomínali – a pripadlo jej mimoriadne ťažké prejavovať poslušnosť. Keď jej to však vyhodili na oči, zakaždým potlačila temperament a podriadila sa. Božia vôľa bola dôležitejšia ako čokoľvek, čo poznala. „Prepáč, mama,“ povedala.

„Choď dolu a porozprávaj sa s Bartom,“ vyzvala ju lady Jane.

„Dobre.“

„No najskôr sa učeš, zlato.“

Margery pochytil záblesk vzdoru. „Mojim vlasom nič nechýba,“ vyhlásila a skôr ako matka stihla niečo namietnuť, vyšla z izby.

Bart čakal v predizbe v žltých nohaviciach. Podpichoval jedného zo psov – ponúkal mu kus šunky, no v poslednej chvíli ju zakaždým odtiahol.

Matka zišla po schodoch za Margery a povedala: „Zober pána

Shiringa do knižnice a ukáž mu knihy.“

„Knihy ho nezaujímajú,“ odvrkla Margery.

„Margery!“

Bart povedal: „Rád si ich pozriem.“

Margery mykla plecom. „Tak poď za mnou, prosím,“ povedala a vykročila do vedľajšej miestnosti. Dvere nechala otvorené, ale matka ich nenasledovala.

Otcove knihy boli usporiadané na troch policiach. „Panebože, koľko ich tu máte!“ zvolal Bart. „Človek premárni celý život, kým všetky prečíta.“

Kníh bolo asi päťdesiat, viac človek zvyčajne našiel iba za múrmi univerzitnej či katedrálnej knižnice. Bol to prejav bohatstva. Niektoré boli napísané po latinsky alebo po francúzsky.

Margery sa  musela premáhať, aby zahrala zdvorilú hostiteľku. Zobrala z police knihu v angličtine. „Táto má názov Zábavné potešenie na voľné chvíle,“ povedala. „Tá by ťa mohla zaujímať.“

Uškrnul sa a podišiel bližšie. „Potešenie na voľné chvíle je úžasné.“ Vlastná vtipná poznámka ho zjavne pobavila.

Margery odstúpila. „Je to dlhá báseň o výchove rytiera.“

„Aha.“ Bart stratil záujem. Prešiel pohľadom po policiach a vybral Kuchársku knihu. „Táto je dôležitá,“ skonštatoval. „Manželka by mala vedieť pripraviť svojmu mužovi dobré jedlo, nemyslíš?“

„Samozrejme.“ Margery si lámala hlavu, o čom by sa s ním rozprávala. Čo Barta zaujíma? Možno vojna. „Z vojny s Francúzskom ľudia vinia kráľovnú.“

„Prečo by to mala byť jej vina?“

„Tvrdia, že Španielsko a Francúzsko bojujú o vlastníctvo Talian­ska a ich konflikt nemá nič spoločné s Anglickom. Zatiahli nás doň iba preto, lebo kráľovná Mary je vydatá za španielskeho kráľa Filipa a musí ho podporovať.“

Bart prikývol. „Manželka vždy musí nasledovať manžela.“

„Preto si manžela musí vyberať obozretne.“ Bart cielenú poznámku pustil jedným uchom dnu, druhým von. Margery pokračovala: „Niektorí ľudia hovoria, že naša kráľovná by sa nemala vydávať za cudzieho panovníka.“

Barta téma otravovala. „Nemali by sme sa baviť o politike. Také témy by ženy mali prenechať manželom.“

„Ženy majú voči manželom neuveriteľne veľa povinností,“ poznamenala Margery, no vedela, že Bart jej ironický podtón vôbec nepostrehol. „Musíme im variť, dať sa nimi viesť a prenechať im politiku… Som rada, že nemám manžela. Takto je život jednoduchší.“

„Každá žena predsa potrebuje muža.“

„Hovorme o niečom inom.“

„Myslím to vážne.“ Zatvoril oči, sústredil sa a potom sa predviedol s krátkou nacvičenou rečou. „Si najkrajšia žena na svete a ja ťa ľúbim. Prosím, staň sa mojou ženou.“

Zareagovala drsne. „Nie!“

Bart ostal zarazený. Nevedel, ako má reagovať. Očividne mu naznačili, že dostane kladnú odpoveď. Po krátkej odmlke povedal: „Moja manželka sa jedného dňa stane grófkou!“

„Preto sa musíš oženiť s dievčaťom, ktoré po tom z celého srdca túži.“

„Ty po tom netúžiš?“

„Nie.“ Snažila sa, aby to nevyznelo drsne. Bolo to ťažké – slušné zaobchádzanie bolo v jeho prípade neúčinné. „Bart, si silný a pekný a určite aj odvážny, ale nikdy by som ťa nevedela ľúbiť.“ Zišiel jej na um Ned. Pri ňom nikdy nemusela premýšľať o témach na rozhovor. „Vydám sa za muža, ktorý je múdry a hĺbavý a bude si želať, aby jeho manželka bola viac ako iba najhlavnejšia slúžka.“ Tak, pomyslela si, to musí pochopiť dokonca aj Bart.

Prekvapivo rýchlo po nej skočil a zdrapol ju za plecia. Jeho stisk bol pevný. „Ženy majú rady mužskú ruku,“ povedal.

„Kto ti to povedal? Ver mi, ja nie!“ Snažila sa od neho odtiahnuť, ale nedarilo sa jej.

Pritiahol si ju a pobozkal.

Inokedy by sa od neho azda jednoducho odvrátila. Bozkávanie nebolelo. No ešte vždy bola smutná a zatrpknutá, že prepásla Nedovu návštevu. V mysli jej vírilo množstvo úvah o tom, čo sa mohlo stať, ako sa s ním mohla bozkávať, dotýkať sa jeho vlasov a privinúť sa k nemu. V mysli bola s ním tak naplno, že Bartovo objatie jej pripadlo neprekonateľne odporné. Bez premýšľania ho z celej sily kopla kolenom do rozkroku.

Zrúkol od bolesti aj ohromenia, pustil ju a prehol sa v drieku. Stonal od utrpenia so stisnutými očami a oboma rukami stisnutými medzi stehnami.

Margery sa rozbehla k dverám, no skôr ako tam stihla dôjsť, do knižnice vkročila matka, ktorá očividne počúvala na chodbe.

Lady Jane pozrela na Barta a okamžite pochopila, čo sa stalo. Karhavo sa obrátila k Margery: „Bláznivá baba.“

„Za tohto násilníka sa nevydám,“ skríkla Margery.

Vošiel otec. Bol vysoký, čiernovlasý ako Rollo, no na rozdiel od neho mal tvár husto posiatu pehami. S chladom vyhlásil: „Vydáš sa za toho, koho ti vyberie otec.“

Jeho zlovestné vyhlásenie Margery vydesilo. Začala mať podozrenie, že odhodlanie svojich rodičov podcenila. Dopustila sa chyby, keď sa dala uniesť rozhorčením. Snažila sa upokojiť a uvažovať logicky.

Hoci ešte vždy soptila, so sebaovládaním povedala: „Nie som kňažná! Sme mešťania, nie šľachtici! Moje manželstvo nie je politické spojenectvo. Som dcéra obchodníka. Ľudia ako my neuzatvárajú dohodnuté sobáše.“

Sira Reginalda jej slová nazlostili a tvár pod pehami mu očervenela. „Som rytier!“

„Ale nie gróf!“

„Som potomok Ralpha Fitzgeralda, ktorý sa pred dvoma storočiami stal grófom zo Shiringu – ako je Bart. Ralph Fitzgerald bol syn sira Geralda a brat Merthina, staviteľa mosta. V žilách mi koluje anglická šľachtická krv.“

Zdesená Margery si uvedomila, že čelí nielen otcovej neotrasiteľnej vôli, ale aj jeho rodinnej pýche. Netušila, ako prekoná také prekážky. Bola si istá iba jediným – nesmie dať najavo slabosť.

Obrátila sa k Bartovi. Určite sa nebude chcieť oženiť s dievčaťom, ktoré ho nechce. Povedala: „Prepáčte, pán Shiring, ale ja sa vydám za Neda Willarda.“

Sir Reginald ostal ako obarený. „Nie. Prisahám, že to sa nestane.“

„Ľúbim Neda Willarda.“

„Si primladá, aby si niekoho ľúbila. A Willardovci sú protestanti.“

„Chodia na omšu ako každý iný.“

„To je mi jedno. Aj tak sa vydáš za vikomta Shiringa.“

„Nevydám,“ vyhlásila neoblomne Margery.

Bart sa spamätával. Zahundral: „Vedel som, že si postaví hlavu.“

Sir Reginald vyhlásil: „Potrebuje pevnú ruku.“

„Potrebuje bič.“

Zasiahla lady Jane. „Zamysli sa, Margery,“ povedala. „Raz budeš grófka a tvoj syn sa stane grófom!“

„Na inom vám nezáleží, však?“ skríkla Margery. Počula, ako jej stúpa hlas až do priečneho vresku, ale nevedela sa zastaviť. „Túžite iba po tom, aby z vašich vnúčat boli šľachtici!“ Z tvárí im vyčítala, že vyhlásením brnkla na správnu strunu. S opovrhnutím povedala: „Nestanem sa chovnou kobylou iba pre vaše vidiny o šľachtickom stave.“

Sotva to vypovedala, bolo jej jasné, že zašla priďaleko. Svojou urážkou sa dotkla otcovho najcitlivejšieho miesta.

Sir Reginald si odpásal remeň.

Margery so strachom cúvla, no narazila do písacieho stola. Sir Regi­nald ju ľavou rukou chmatol odzadu za krk. Všimla si, že remeň má na konci mosadzný pliešok a tak sa preľakla, až skríkla.

Sir Reginald ju prehol cez stôl. Zúfalo sa mykala, no otec bol oveľa silnejší, a pevne ju držal.

Počula, ako matka hovorí: „Prosím, opustite miestnosť, pán Shiring.“ To ju vydesilo ešte väčšmi.

Buchli dvere, potom počula, ako vzduchom zasvišťal remeň. Pristál jej na hornej časti stehien. Mala na sebe tenké šaty, ktoré ju vôbec nechránili. Znovu vykríkla, tentoraz od bolesti. Remeň znovu zasvišťal, potom tretí raz.

Vtom sa ozvala matka: „Myslím, že stačilo, Reginald.“

„Neudri a bude ti skákať po hlave,“ skonštatoval otec. Bolo to otcovo známe pochmúrne úslovie. Všetci boli presvedčení, že bitka deťom prospieva – okrem samých detí.

Lady Jane sa ohradila: „V Biblii stojí niečo celkom iné. Kto šetrí palicu, nenávidí syna, kto ho však miluje, včas ho vychováva. Spomínajú sa tam chlapci, nie dievčatá.“

Sir Reginald oponoval iným veršom. „Iná biblická múdrosť hovorí: Neodopieraj dieťaťu nápravu. Nemám pravdu?“

„Veď ona už nie je dieťa. Navyše obaja vieme, že taký prístup na Margery neplatí. Trest v nej ešte väčšmi upevňuje zaťatosť.“

„Čo teda navrhuješ?“

„Nechaj to na mňa. Keď sa upokojí, porozprávam sa s ňou.“

„Dobre,“ súhlasil sir Reginald a Margery si myslela, že má celú záležitosť za sebou; no potom remeň zasvišťal ešte raz, dopadol jej na boľavé nohy a ona opäť skríkla. No hneď nato zaduneli na dlážke ťažké čižmy a otec vyšiel z miestnosti. Vtedy už naozaj bolo po všetkom.“

Zdroj: TATRAN / bux

Viac info o tomto titule nájdete tu:

alebo