RECENZIA: Laura Dave - Posledná vec, čo mi povedal

VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Last Thing He Told Me
PREKLAD: Linda Magáthová
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Psychologický triler
POČET STRÁN: 264
VÄZBA: pevná s prebalom

„Je to ako víťazstvo, že sa približujeme k pravde. Ale keď vás pravda zavedie niekam, kam nechcete ísť, tiež si nie ste istí. Uvažujete o hodnote tohto víťazstva.“ (str. 149)

O knihe

„Ochráň ju!“ Tak znie stručná správa, ktorú zanechá Owen svojej novej manželke Hannah ešte predtým, ako zmizne bez stopy.

Hannah si nevie vysvetliť, čo sa mohlo stať, a hoci sa snaží pravidelne s manželom aspoň telefonicky spojiť, jej snaha ostáva bez odozvy. Napriek narastajúcemu zúfalstvu si uvedomuje, že musí ochrániť Owenovu šestnásťročnú dcéru Bailey, ktorá ešte ako dieťa prišla tragicky o mamu. Tá si však spočiatku so svojou macochou vôbec nerozumie.

Keď sa Hannah dostane do područia polície, ktorá ju začne vypočúvať, uvedomí si, že jej manžel nie je tým, za koho sa po celý čas vydával. Veľa ľudí sa jej otáča chrbtom a ona nerozumie prečo. Do poslednej chvíle je však rozhodnutá brániť česť svojho manžela a rodiny. Čo ak je Bailey práve tá, ktorá pozná cestu k odhaleniu Owenovej identity?

„Pozriem sa na kúštik žltého papiera, ktorý mám stále zložený na dlani. Zatiaľ som ho neotvorila.
V tom tichu mi dochádza, ako veľmi ho nechcem otvoriť. Nechcem vedieť, čo tam je napísané. Jedna moja časť si túži uchovať túto poslednú chvíľu – túto chvíľu, v ktorej ešte môžete veriť, že ide o vtip, o chybu, o veľké nič; chvíľu pred tým, než viete s istotou, že sa začalo niečo, čo už nedokážete zastaviť.
Roztvorím papier.
Owenova poznámka je krátka. Jeden riadok, hádanka sama osebe.
Ochráň ju.“
(str. 17)

Môj názor

Americkú autorku Lauru Dave som po prvýkrát zaregistrovala, keď ešte v roku 2015 vyšiel v slovenčine jej román Posledné vinobranie. S jej tvorbou som sa však zoznámila až prostredníctvom psychologického trileru Posledná vec, čo mi povedal, ktorý vyšiel vďaka vydavateľstvu Tatran a bol niektorými čitateľmi dokonca prirovnávaný k tvorbe majstra právnických trilerov Johna Grishama.

Na knihe ma na prvý pohľad zaujala pútavá obálka, a hoci z môjho pohľadu nebol samotný námet až natoľko originálny, o tom, že po nej chcem siahnuť ma presvedčili aj veľmi pozitívne recenzie. Dej je opäť vystavaný primárne na téme záhadného zmiznutia rodinného príslušníka, s ktorou ste sa už s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto žánri stretli aj vy.

Príbehom sprevádza rozprávačka Hannah, ktorá sa zo dňa na deň dostáva do role, o ktorej sa jej predtým ani nesnívalo. Stáva sa ochrankyňou nevlastnej dcéry Bailey, zároveň sa aj s jej pomocou chytá každej slamky a hľadá možnosti, ktoré by ju mohli doviesť ku nejakému vysvetleniu. V prvom rade sa však musí popasovať s nepríjemnou ľudskou nedôverou či viacerými podvodmi, ktoré sa postupne vynárajú.

Autorka strieda prítomnosť s krátkymi zábleskami z minulosti, vďaka ktorým môže čitateľ aspoň okrajovo spoznať postavu Owena. Na pozadí celého príbehu máte možnosť sledovať hľadanie cesty nevlastnej matky k nevlastnej dcére, a naopak. Časom sa ukáže, že práve toto spojenectvo by mohlo do prípadu voviesť aspoň trochu viac svetla a nádeje.

„Chcete tvrdiť, že niekto si to vysvetľuje zle. Niekto si pletie váš príbeh. Vo vašom príbehu, ktorý poznáte naspamäť, nič z toho nemá zmysel. Ani to, kde sa tento príbeh začal, ani to, kam smeruje. A už vôbec nie to, kde hrozí, že sa skončí.“ (str. 121)

Autorka sa rozhodla dávkovať napätie postupne, dáva do pozornosti spomienky, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia a odhaľuje pred čitateľom dôležité detaily. Kým prvá polovica knihy bola skôr pomalšia, druhá už mala väčší spád a ponúkla viac dialógov či napätia. A predovšetkým viac odpovedí na otázky, ktoré si budete po celý čas zvedavo klásť.

Pripravte sa na spletité rodinné vzťahy, ktoré sa postupne rozmotávajú. Priznám sa, že ku koncu som sa už musela na dej dosť sústrediť, aby som správne pochopila celú zápletku. Tá bola napokon zložitejšia, než som pôvodne očakávala. Anotácia vám totiž prezradí naozaj len to nutné, čo je však v prípade tohto príbehu jednoznačne vhodný krok.

Knihu Posledná vec, čo mi povedal odporúčam milovníkom napínavých príbehov, ktoré sú možno menej dynamické, avšak dostatočne zamotané a detailne premyslené. Hoci je primárne zaraďovaná medzi psychologické trilery, v niektorých okamihoch pripomína skôr rodinnú drámu, v ktorej nie je núdza o odhaľovanie tajomstiev. Príbeh zaujal aj produkčnú spoločnosť Reese Witherspoon, ktorá sa podľa tejto knihy rozhodla nakrútiť televízny seriál, kde si zahrá Julia Roberts.