RECENZIA: Nele Neuhaus - Deň matiek

VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: Muttertag
PREKLAD: Zuzana Kováčiková
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Detektívka
POČET STRÁN: 464
VÄZBA: pevná s prebalom

„Nenávidel ich. Všetkých. Ale najviac nenávidel JEHO. Keď sa nevráti včas, ON ho potrestá. Niekedy, keď mal ON dobrú náladu, dostal iba výprask. Ale keď mal ON zlú náladu, bolo to horšie. Oveľa horšie.“ (str. 11)

O knihe

V starom dome, neďaleko bývalej továrne na plnenie fliaš minerálnou vodou, nájde doručovateľka novín mŕtvolu starého dôchodcu. Zistí sa, že ide o bývalého majiteľa továrne Theodora Reifenratha, ktorý, po zmiznutí svojej manželky Rity, žil sám a všetko nasvedčuje tomu, že je mŕtvy už niekoľko dní. Spočiatku to vyzerá na rutinné vyšetrovanie, ktoré povedie k jasnému výsledku.

Keď sa však na miesto činu dostaví vyšetrovací tím na čele s Piou Sanderovou a jej šéfom Oliverom von Bodensteinom, všetko je zrazu úplne inak. Následný desivý objav v psej ohrade v podobe vyhrabaných ľudských kostí nie je ani zďaleka jediný. Toto miesto totiž ukrýva v sebe omnoho viac. Postupom času nájdených mŕtvol pribúda. Okrem toho, že obeťami sú ženy, ktoré boli zavraždené vždy v májovú nedeľu, na Deň matiek, odkrývajú sa aj ďalšie podozrenia.

Manželia Theodor a Rita Reifenrathovci boli totiž známi tým, že si pravidelne brávali deti z detských domovov do pestúnskej starostlivosti. Vyšetrovanie sa tak napokon sústreďuje aj na dnes už dospelých chovancov, ktorí obdobie svojho dospievania vnímajú rôznorodo. Čo im z mladosti utkvelo v pamäti? A ako spolu všetko súvisí?

Vyšetrovatelia začínajú boj o čas s vrahom, o ktorom sú presvedčení, že je stále nažive. A začiatok mája sa nezadržateľne blíži…

„Keď pod psou ohradou našli tri obete, bolo jej jasné, že tento prípad tak skoro nevyriešia, a odvtedy mala pocit, akoby jej niečo hrozilo, ako keď psy vycítia blížiacu sa búrku alebo zemetrasenie. Keď predchádzajúci večer zaspávala, myslela na to, prečo sa jej nedarí odsunúť emócie nabok ako inokedy, aby sa mohla sústrediť na fakty a súvislosti. Čo ju tak rozrušilo a zasiahlo hlboko vo vnútri?“ (str. 160 – 161)

Môj názor

Nemecká autorka Nele Neuhaus je považovaná za jednu z najúspešnejších autoriek kriminálnych románov, za čo si vyslúžila prezývku „kráľovná nemeckej detektívky“. Vydavateľstvo Tatran prináša slovenský preklad knihy Deň matiek, ktorá je v poradí už deviatym krimi románom, kde vystupuje vyšetrovateľská dvojica Pia Sanderová a Oliver von Bodenstein. Táto skutočnosť ma zo začiatku prekvapila, po dočítaní však musím povedať, že absencia predchádzajúcich dielov nie je problém. Pár nepriamych odkazov na staršie prípady tu síce nájdete, avšak samotný čitateľský zážitok to nepokazí.

Priznám sa, že pred touto knihou som mala od začiatku rešpekt, a to nielen kvôli jej hrúbke, ale hlavne veľkému množstvu postáv, ktoré sa v deji vyskytujú. Odporúčam ešte pred čítaním nalistovať si koniec knihy a oboznámiť sa s menným registrom postáv, ktorý vám určite pomôže v lepšej orientácii. Mňa táto kniha zaujala svojím zaujímavým námetom a chcela som vyskúšať aj niečo iné z nemeckej tvorby, nakoľko zatiaľ sa mi do rúk dostali len knihy od Sebastiana Fitzeka.

Ako už vyplýva zo samotného názvu a anotácie, dôležitú úlohu tu zohráva práve Deň matiek. Na jednej strane ako tradícia, kedy sa schádzajú bývalí chovanci s adoptívnymi rodičmi. Na strane druhej ako deň, ktorý prináša obete. Záhadné zmiznutie adoptívnej matky Rity či kosti viacerých dávnych mŕtvol, ktoré sa našli pod psou ohradou a mali ostať navždy utajené. Neskôr dokonca ďalšie mŕtve telá a súvislosť s inou vraždou z minulosti. Popri vyšetrovaní všetkých ohavných vrážd sem autorka zakomponovala aj paralelný príbeh Fiony, ktorá sa rozhodla pátrať po svojich biologických rodičoch.

„Búši mi srdce. Potím sa. Svaly sa mi chvejú od námahy. Aj to k tomu patrí. Pod nohami cítim mäkké bahno, voda je studenšia, než som čakal, tak ako vtedy. Som plný očakávania. O chvíľu sa to stane. Už len pár minút a uskutočním svoj plán. Tak veľmi sa teším na ten pocit úľavy a oslobodenia, až sa mi chce plakať. Vidieť ich umierať ma vnútorne napĺňa.“ (str. 203)

Autorku jednoznačne vnímam ako detailistku, ktorá si dala záležať na podrobnostiach a logickosti celého príbehu. Kombinuje prítomnosť so spomienkami jednotlivých chovancov či ľudí, ktorí sa s nimi dostali do kontaktu, zároveň miestami ponúka čitateľovi pár prehľadov pre lepšiu orientáciu v deji. Pri toľkých stranách som už tak nejako automaticky očakávala pomalší rozbeh, ktorý sa aj dostavil a chvíľu mi trvalo, kým som sa do knihy začítala.

Hlavní vyšetrovatelia Pia a Oliver na mňa zo začiatku nepôsobili ako klasická silná dvojica, ako tomu býva u väčšiny kriminálnych sérií. Očakávajte však vyzreté a skúsené postavy vo veku 50+, ktorým už tak nejako klasicky práca zasahuje aj do súkromného života. S ním vás však táto kniha príliš dopodrobna neoboznámi, čo možno pravdepodobne pripísať práve tomu, že ide o deviaty diel zo série.

Kniha však ponúka zaujímavé skutočnosti z oblasti profilovania páchateľa, v krátkych úryvkoch máte možnosť nazrieť do jeho hlavy, ako aj oboznámiť sa s vyšetrovacím procesom. Hoci ide o jednotný a jasný „modus operandi“, prvotnou záhadou ostáva znak, ktorý by spájal jednotlivé obete.

V celej knihe je potrebné rátať s prevažne rozvláčnymi a podrobnými opismi. Autorka často uvádza napríklad aj názvy konkrétnych nemeckých ulíc, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú viacerým čitateľom z iných krajín nič hovoriť. Tak tomu bolo aspoň v mojom prípade, preto hlavne v záujme zachovania dynamiky, ktorú pri tomto žánri obľubujem, by mohla mať kniha pokojne o niečo menej strán. Približne v poslednej tretine ma však autorka viackrát šikovne zmiatla a pripravila si aj nejedno prekvapenie.

Knihu Deň matiek odporúčam milovníkom náročnejších kriminálnych románov, ktorí sa dokážu popasovať s veľkým množstvom postáv. Ak v rámci tohto žánru nevyhľadávate brutalitu, ale uprednostníte skôr pomalší dej s logickou nadväznosťou a kvalitne vystavanou zápletkou, táto kniha by rozhodne mohla byť pre vás tou správnou voľbou.