Shari Franke v knihe Dom mojej matky podáva úprimnú a odvážnu spoveď o tom, čo sa roky dialo za zatvorenými dverami domu, v ktorom vyrastala. Čitateľa vpúšťa do svojho rozorvaného vnútorného sveta, ktorý sa zotavuje len veľmi pomaly. Psychické následky spôsobené výchovou fanatickej a emočne nestálej matky, si však bude so sebou niesť do konca života.
Rodina so šiestimi deťmi pôsobila navonok usporiadane a dokonale. Zo začiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by sa za múrmi domu malo odohrávať niečo nezdravé. Matka Ruby však bola posadnutá slávou a úspechom. V roku 2015 to napokon vyústilo do založenia rodinného vlogu na YouTube pod názvom Ôsmi pasažieri. Od toho okamihu boli deti zneužívané na tvorbu obsahu a Shari už v útlom veku trpela úzkosťami.
„Ruby je samozvaná svätica všetkých matiek. Premenila môj život na bizarnú reality šou pre svojich apoštolov na sociálnych sieťach.“ (str. 16)
Ilúzia dokonalosti
Kanál si postupne získaval veľkú základňu fanúšikov, čo Ruby poháňalo vpred vo všetkých smeroch. Pustila sa do prerábania priestorov a kamera nepoznala oddych. Psychický tlak na rodinu, aby bol každý okamih zvečnený a uverejnený, neustále rástol. Rovnako rástla aj závislosť od pozornosti a finančných možností, ktoré vlog prinášal.
Novú kapitolu v živote rodiny predstavoval príchod Jodi Hildebrandtovej, údajnej odborníčky na duševné zdravie, ktorá mala nastoliť režim pre problémových tínedžerov. Nasledovali ešte väčšie muky – úplná strata nezávislosti, izolácia, prísne pravidlá hraničiace s týraním a náboženský kult, ktorého myšlienkam rodičia úplne prepadli.
Shari otvorene odhaľuje kontrast medzi tým, čo ľudia vidia navonok a tým, čo sa odohráva v súkromí. Okrem straty osobného života píše o zvrátených pravidlách i trestoch, vybíjaní si hnevu a frustrácie na nevinných deťoch, ale aj o náboženskom fanatizme.
Osobná a surová výpoveď
Musím povedať, že kniha sa mi, i napriek neľahkej téme, čítala veľmi dobre. Príjemne ma prekvapil Sharin štýl písania, ktorý bol svižný, dynamický, a dokázal udržať môj záujem až do poslednej stránky. Myslím si, že je to pri knihách od niekoho, kto sa bežne nevenuje písaniu, veľké plus.
Shari si zvolila krátke kapitoly, ktoré pôsobia ako útržky zo života či denníkové zápisky. Je to osobné, surové a bez akýchkoľvek prikrášlení. Spoznávame jej detstvo bez lásky či dospievanie v zajatí toxických vzťahov, spod ktorých sa dlhé roky nedokázala vymaniť. Aj tie boli dôvodom, prečo napokon začala o sebe pochybovať. Sledujeme jej vnútorný boj, vtieravé myšlienky, ale aj silnú túžbu ochrániť svojich súrodencov.
„Celé roky som bola medzi dvomi mlynskými kameňmi. Jeden hlas mi kázal, aby som bola dokonalá, poslušná dcéra a dôverovala takzvaným autoritám. Druhý však žiadal, aby som tentoraz myslela samostatne, aby som našla odvahu vzdorovať myšlienkam i ľuďom, ktorí mňa alebo mojich blízkych zbavujú ľudskosti.“ (str. 220)
Príbeh je zároveň dôkazom toho, že fráza „nikdy nehovor nikdy“ sa môže týkať skutočne každého. Aj keď si myslíme, že naša racionálna stránka dokáže dostatočne vzdorovať, rýchlo sa môžeme presvedčiť o opaku. Ľudia, ktorí chcú zneužiť niečiu dôveru, veľakrát dobre poznajú jeho slabé stránky. Hoci Shari tiež na určitý čas podľahla chorým myšlienkam, ktoré jej do hlavy vštepovali matka s Jodi, včas sa dokázala spamätať, postaviť sa svojej minulosti a vykročiť na cestu za novým životom.
Kniha Dom mojej matky nie je len skutočným príbehom o digitálnej závislosti či krutom režime, ktorý sa skrýva za myšlienku viery. Otvorene pojednáva o témach, o ktorých sa až tak často nehovorí a ukazuje silnú túžbu po pozornosti či láske zo strany najbližších. Zároveň dodáva nádej, že je možné uniknúť z toxického prostredia a oslobodiť sa nielen po fyzickej, ale najmä po psychickej stránke.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem
Viac info o tomto titule nájdete napríklad TU.
VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: The House of My Mother
PREKLAD: Barbora Vinczeová
ROK VYDANIA: 2025
ŽÁNER: Memoár / Skutočný príbeh
POČET STRÁN: 256
VÄZBA: pevná s prebalom
