Slovenská autorka Vita Jamborová nie je na knižnej scéne žiadnym nováčikom. Jej diela dokázali čitateľov zaujať, okrem iného, aj pre svoju rozmanitosť. Čo nám prináša vo svojej najnovšej knižke, ktorá vyšla vo vydavateľstve BESTSELER pod názvom Tri oriešky pre spisovateľku?

VYDAVATEĽSTVO: BESTSELER
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Detektívka / Román
POČET STRÁN: 222
VÄZBA: brožovaná

„Mojimi orieškami boli tri otázky, na ktorých som vždy
vystavala príbeh. Sú to jednoduché otázky: kto? ako? a prečo?“

Recenzia:

Fantázii sa medze nekladú. Hlavne pokiaľ ide o spisovateľský „chlebíček“. Svoje o tom vie aj hlavná hrdinka Broňa, úspešná autorka detektívnych príbehov. O čitateľov nemala nikdy núdzu. Po tom, ako ju po 12-tich rokoch nečakane prepustia zo zamestnania a rozpadne sa jej manželstvo, život sa jej obráti naruby. Keď sa už zmieri so svojím osudom a začne si myslieť, že sa bude naplno venovať len písaniu, stane sa niečo, čo ani v najhoršom sne neočakávala. Nejaký maniak jej začne písať anonymné výhražné listy. A čo je najhoršie – necháva sa vo svojom vyčíňaní inšpirovať príbehom, ktorý napísala práve Broňa. Vrah je neúnavný… Svoj psychický tlak stupňuje a Broni neostáva nič iné, len sa so zúfalou prosbou o záchranu svojho života obrátiť na políciu.

„Myslela som si, že v mojom živote má dobrodružstvo miesto len v románoch, ktoré píšem. Nebolo by mi nikdy napadlo, že na vlastnej koži zažijem to, čo som tak rada dopriavala hlavným postavám vo svojich knihách.“

Strach sa každým ďalším listom stupňuje. Ešte že si ju pod svoje ochranné krídla vezme jej starý známy Juraj. Jeho frekventovaná spoločnosť však pre ňu znamená aj zamyslenie sa nad vlastnou minulosťou… Podarí sa Broni zachrániť a vymaniť spod osídiel psychického teroru? Rozlúsknuť tri oriešky, ktoré sú kľúčové pre znovu nadobudnie jej stratenej rovnováhy? 

„Najviac ma desil prostredný oriešok na rozlúsknutie – otázka ako? Čo mal v pláne, aby ma dostal? A presne to je nevýhoda bujnej spisovateľskej fantázie. Viete si predstaviť „ako“? na toľko spôsobov, až to nie je pekné.“

Už dlhšiu dobu som mala chuť prečítať si niečo napínavé, ale zároveň oddychové. V týchto letných mesiacoch sa mi nejako ťažko sústredí na niečo, pri čom by som sa musela príliš zamýšľať. Milujem krimi a trilery, a preto moja voľba padla na túto sympatickú knižku, ktorá vás od prvej stránky vtiahne do deja. Verte tomu, že vás nepustí, pokiaľ sa nedozviete, kto môže mať na svedomí všetky tie zverstvá, ktoré prenasledovali hlavnú hrdinku takmer na každom kroku.

Asi by som sa mala trocha aj hanbiť, ale toto bola prvá knižka, po ktorej som od tejto autorky siahla. Príbehu hneď od začiatku nechýba spád, a aj keď sa viac-menej celý točí okolo života hlavnej hrdinky, nepostrehla som hluché pasáže, ktoré by ma nudili.

Počas čítania celého príbehu oboznamuje autorka čitateľa s radosťami, ale aj strasťami práce spisovateľa. Často budete mať pocit, akoby písala o sebe. A možno tomu tak aj skutočne je. Niet najmenších pochýb o tom, že knihu napísal niekto, kto má v tejto oblasti už bohaté skúsenosti. Rozprávanie nenudí, je pútavé, skúsenosti zhmotnila autorka v postave Broni, uverila som jej naozaj všetko.

Autorka do deja zakomponovala aj ľúbostnú zápletku, ktorá však má len okrajovú funkciu a nijak nenarúša nastolenú krimi atmosféru. Napätie sa cca. od polovice knihy stupňuje a čitateľ sa stáva svedkom ďalších mysterióznych a nevysvetliteľných situácií. Občasná brutalita bola len v minimálnej miere, čo sa mi na knihách tohto žánru páči. Obdivujem, pokiaľ autor dokáže vytvoriť napätie, ktoré ma núti obracať stránku za stránkou, bez prehnaných a kvetnatých opisov krvavých scén (samozrejme, niektoré príbehy si to vyslovene pýtajú).

Musím sa priznať, že keď sa už príbeh chýlil ku koncu, začala som šípiť, odkiaľ vietor veje. I napriek tomu mi to však nepokazilo veľmi pozitívny dojem z celej knihy.

Knihu Tri oriešky pre spisovateľku odporúčam čitateľom, ktorí by si okrem kvalitného krimi príbehu, radi prečítali aj niečo zo života spisovateľa. Autorka tu v stručnosti ponúkla akési know-how, čomu sa vyvarovať na ceste za splnením svojho spisovateľského sna, ako aj čo to všetko v skutočnosti obnáša. Ukazuje nám, že je rozdiel žiť svoj vlastný skutočný život na jednej strane, a ovplyvňovať životy svojich knižných postáv na strane druhej.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem 

Úryvok z knihy Tri oriešky pre spisovateľku:

„Môj strach sa stupňoval s každým ďalším listom, ktorý som našla v schránke. Už som si to nedokázala vysvetľovať len ako zlý vtip niekoho, komu z nejakého dôvodu ležím v žalúdku. Bolo to príliš čudné, priam choré. Kto bol schopný napísať niečo také?

„Budem sa pozerať, ako zomieraš…“

„Bolo nám súdené spoznať jeden druhého. Mne bolo súdené dokončiť tvoju cestu…“

Prestala som pokojne spávať, nechutilo mi jesť alebo som sa napchávala sladkosťami. Po nociach som dokázala hodiny stáť pri okne a pozerať sa. Striehla som. Dávala som pozor na všetko, na každého, až kým som úplne neprestala chodiť von. 

Veľmi som sa bála a už to nebol len počiatočný strach a znechutenie. Postupne to prerastalo do fóbie obrovských rozmerov. Keď som si predstavovala, ako ma ten zmrd sleduje a vidí, čo vo mne vyvolali jeho nechutné vyznania, zúrila som. Nechcela som mu dopriať radosť z toho, ako veľmi ma desí a ako ma strach mení. Kde ostala autorka dobrodružných príbehov, ktorá sa nebála dramatických a nebezpečných zápletiek? 

Nemala som chuť písať. Nemohla som sa sústrediť na písmenká. V hlave som neustále riešila dôvod, pre ktorý si ma ten magor vybral a teraz týra. Pokiaľ som si pamätala, v mojom živote sa nevyskytol nik, kto by ma mohol až tak veľmi nenávidieť. Prečo mňa? Čo som komu urobila? 

Až keď prišiel ďalší, ôsmy list, som, podľa Ivkiných slov, „dostala rozum“ a išla na políciu…“