Slovenská autorka Zuzana Bilavská prichádza po úspechu románu Cudzie dievča s novinkou Čierny jaguár, v ktorej nie je núdza o lásku, vášeň, ale aj intrigy. Čo inšpirovalo autorku k napísaniu ďalšej knihy?

VYDAVATEĽSTVO: Elist
DÁTUM VYDANIA: 20.06.2018
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 276
VÄZBA: brožovaná

Zuzana Bilavská, ktorá aktuálne pôsobí v Bratislave, sa narodila a vyrastala v Trenčíne. Milovníčka pláží a zvierat sa našla v písaní romantických príbehov s erotickým podtónom, avšak nevyhýba sa ani náročnejším témam alebo príbehom, ktoré sú inšpirované skutočnými udalosťami. Do takej kategórie by sa dala zaradiť aj kniha Cudzie dievča, ktorá autorke vyšla ešte minulý rok vo vydavateľstve Elist. Tentokrát prichádza s novinkou Čierny jaguár, ktorá opäť raz sľubuje kombináciu lásky, erotiky, vášne a intríg.

A čo inšpirovalo autorku k napísaniu tejto knihy?

„Pôvodne som sa už milostným románom nechcela venovať a ČIERNY JAGUÁR bola najskôr iba oddychovka, ktorú som začala písať po dokončení rukopisu s úplne inou, vážnejšou tématikou. Lenže na láske stojí a padá veľa vecí, a preto som ju nemohla vynechať. Do písania sa nikdy nenútim, hoci sa snažím byť disciplinovaná a napísať aspoň pár riadkov každý deň. Takto vznikal aj ČIERNY JAGUÁR.  Hovorím tomu „relaxačné písanie.“  Ako to však pri písaní býva, a mnohí so mnou budú možno súhlasiť, postavy si občas robia, čo sa im zachce a idú si vlastnou cestou. Podobne to bolo aj pri písaní tejto knihy. Jednotlivé scenáre sa postupne rozvíjali a ako príbeh napredoval, všetko do seba zapadalo.

Témy k mojim knihám nikdy nevyhľadávam, väčšinou si nájdu oni mňa. Občas sú zaujímavé hneď od začiatku a občas sa zaujímavými stanú počas písania, no musia ma niečím upútať. Keď sa mi nejaká téma drží v hlave dlhší čas, začnem sa jej podrobnejšie venovať. 

Časť príbehu z ČIERNEHO JAGUÁRA sa odohráva v klube, ktorý sa volá Kamenné tváre. Náhodou som natrafila na článok o tejto hre a začala viac pátrať. Málokto vie, že pojem „kamenné tváre“ a pramene tejto zábavy k nám prišli až z indiánskeho kmeňa Utahov. Potom, ako indiáni spoznali ohnivú vodu, za fľašku lacnej pálenky radi predvádzali Európanom svoje umenie zachovať si kamennú tvár za akejkoľvek situácie. Náš variant tejto hry napadol istému pražskému rodákovi, ktorý ju hral v jednom viedenskom klube a rozvinul ju na úroveň, ktorou sa uzavretý kruh spoločnosti pýši dodnes. A zrazu som si bola istá, že aj tento román chcem dokončiť. Čitatelia v ňom nájdu prímes erotiky, vášne, intríg a to všetko v zaujímavej zápletke s nečakaným záverom, ktorý nebudem prezrádzať :).“

Anotácia:

Richard Mora bol už ako malý chlapec nedobrovoľne odlúčený od svojej matky. Videl, ako ju zabili. Ešte skôr, než ho umiestnili do detského domova, odkiaľ si ho neskôr adoptovali, strávil niekoľko dní pri jej mŕtvom tele. Osud malého chlapca bol však predurčený na to, aby sa naplnil o niekoľko rokov neskôr. Slovo pomsta, ktoré skloňoval od útleho detstva, sa stalo jeho obsesiou. Vtedy si zakázal všetky prejavy citov a slzy nikdy nepoznal. Kalkuloval každý svoj krok a pred sebou mal iba jeden cieľ: zničiť muža, ktorý mu zobral úplne všetko.

Ako bohatý a vplyvný muž so zvieracími inštinktmi teraz úspešne riadi svoju firmu a svoj chlad si cibrí v nočnom klube Kamenné tváre – na mieste, kde sú emócie prísne zakázané. Keď však stretne Lauru Valentovú, jeho zásady sa otrasú v základoch. Zrazu cíti to, čo nikdy predtým. Tvrdohlavo však odmieta fakt, že jeho srdce nemusí byť z kameňa, a preto sa nič netušiaca Laura stáva ďalším nástrojom jeho pomsty. Zápletka jeho života naberá úplne iný smer. Len Laura pozná odpoveď na otázku, či je pomsta sladká, alebo horká, odpoveď, ktorá ju môže zničiť, obrať o slobodu a dostať za hranice zákona…

Úryvok z knihy Čierny jaguár: 

„Richard vystúpil z výťahu, do svojej kancelárie sa však nevrátil. Nemôžem. Myslel na to, čo jej odpovedal. Dovtedy to slovo nepoznal, lebo doposiaľ bolo pre neho všetko možné. Uprostred chodby, ktorá viedla k jeho kancelárii, sa zvrtol na päte a pohľady zvedavých zamestnancov ho opäť vyprevádzali von. Ponáhľal sa. Pôsobil zmätene. Takého ho nepoznali. Predierajúc sa pomedzi ľudí, ktorí sa tlačili pri turniketoch, vybehol z budovy a rozhliadol sa okolo seba. Pohľad mu zastieral hmlistý dych, ktorý v chladnom počasí vypúšťal z úst, ale nevzdával to, až kým ju neuvidel.

Blížila sa k okraju chodníka a čakala na vhodnú chvíľu, kedy by pomedzi autá mohla prebehnúť na druhú stranu cesty. Bola k nemu otočená chrbtom, nemohla ho vidieť, hoci dúfal, že sa tak stane. Priťahoval k sebe jej pohľad, blížil sa k nej rýchlosťou svetla, netušiac, čo jej povie, keď ju dostihne. Sám nevedel, čo vlastne chce. Lauru? Pomstu? Chcel jej vari všetko vysvetliť? Prosiť o odpustenie? On, ktorý nikdy nežiadal, aby mu hriechy boli prepáčené, sa mal zrazu znížiť k niečomu takému? To už bol v jej tesnej blízkosti a spolu s vystretou rukou zvolal jej meno: „Laura!“

Otočila sa na zvuk svojho mena a on zaváhal. Vari plakala na verejnosti? Alebo to bol iba mráz, čo spôsobil, že jej tvár vyzerá ako smrť? Laura sa k nemu rozbehla, lebo srdce, ktoré jej poskočilo, ju posotilo jeho smerom. Prišiel za ňou a ona neváhala ani sekundu, počas ktorej zabudla na všetku bolesť. Tvár sa jej zrazu rozžiarila, no on opäť zacúval a jeho tvár skamenela.

Vari jej naozaj nemohol otvoriť svoje srdce? Predsa sa zdalo, že tak už pred časom urobil, zrazu si však uvedomil, že už sám nevie rozoznať, čo je hra a čo realita. Urobil krok vzad a Laura sa zastavila. Postrehla zmenu, ktorá sa v ňom udiala. Bola svedkom súboja, ktorý sa v ňom odohrával.

„Je neskoro,“ skonštatovala potichu, keď si bola istá, že jeho srdce zostalo naveky uväznené v jeho hrudi.

Richard bez slov pokrútil hlavou a pokrčil ramenami. Nepúšťal ju zo zovretia svojich prenikavých očí, nedokázal ju však po druhýkrát zastaviť, keď zadržiavala slzy a opäť sa mu otočila chrbtom. Tentoraz to urobila náhlivo a bez premyslenia. Zvrtla sa a s vedomím, že ju nikdy nemiloval, pohľadom zaletela ku kaviarni, kde sedela Rebeka a čakala na ňu. Toto bol koniec. Rozbehla sa smerom k výkladu, za ktorým sedeli ľudia a konverzovali nad šálkami horúcich nápojov. Nevnímala nič okolo seba, iba prižmúrila oči, aby dokázala zaostriť na stôl, za ktorým sedela jej priateľka. To už aj druhú  nohu zložila z obrubníka chodníka, keď za sebou opäť začula Richardov hlas.

„Laura! Počkaj!“ vychádzalo niekde spoza nej.

Nie, tentoraz sa za ním neotočí. Jeho hlas akoby len prešiel okolo nej. Ignorovala ho. Už nikdy ho nebude počúvať! A opäť čo najrýchlejšie vykročila vpred. Z ľavej strany sa k nej blížilo auto. Ak ho stihne predbehnúť, Richard ju už nikdy viac nedostihne.“

Viac info o tomto titule nájdete tu:

alebo