Paris Hilton. Americká modelka, herečka, či dedička hotelového impéria. Jej osobnosť v médiách asi nikomu neunikla a drvivá väčšina ľudí si na ňu stihla vytvoriť vlastný názor. Vo svojej autobiografii s jednoduchým názvom Paris, ktorá vyšla vo vydavateľstve Grada, sa rozhodla čitateľom odhaliť  viacero svojich stránok, autenticky im priblížiť svoj svet, ale hlavne život, ktorý nebol vždy taký ideálny, ako by ste si možno mysleli.

„Meno Hilton bolo pre nich dôležité. Aj pre mňa. Bola som hrdá na to, že som Hiltonová. No chcela som byť aj Paris.“ (str. 63)

Nebudem klamať – to, že som sa rozhodla siahnuť po tejto knihe, prekvapilo do istej miery aj mňa samotnú. O to viac, že len málokedy sa púšťam do čítania nejakého memoáru. Paris Hilton som príležitostne evidovala prostredníctvom médií alebo jej hudobných počinov, no nikdy som sa o jej osobu nijako výnimočne nezaujímala.

Pohltená prácou

Na prvý pohľad ma očarilo oku lahodiace grafické spracovanie (všimnite si aj minimalizmus pod prebalom). O tom, že sa nakoniec do knihy pustím, ma však presvedčilo až to, keď som sa začítala do textu v kníhkupectve. V tom okamihu mi hlavou preletelo jedno slovo – šokujúce. Paris bola v médiách pred verejnosťou primárne vykresľovaná ako celebritná hviezdička, ktorá mala vždy na ružiach ustlané a šťastie sa k nej priplichtilo ako blesk z jasného neba. Hoci si to určite uvedomovala, v hlave to mala a stále má nastavené trochu inak.

„Mohla som bez námahy plávať životom, no nespravila som to. Pracovala som. A vždy keď sa mi život rozpadal pod rukami, pracovala som ešte usilovnejšie. Prastarý otec dal starému otcovi neoceniteľnú radu a on ju dal mne: „Úspech nikdy nie je konečný a zlyhanie nikdy nie je fatálne.“ Obe som spoznala dostatočne zblízka.“ (str. 238 – 239)

Hneď v úvode informuje čitateľa, že má ADHD, ktoré jej ale nikdy oficiálne nediagnostikovali. Trochu tomu zodpovedá aj štýl písania, ktorý môže na niekoho pôsobiť príliš chaoticky. Paris to však sama ospravedlňuje tým, ako funguje jej mozog – často ju napádajú nesúrodé myšlienky, preto skáče z jednej témy na druhú. Hoci som túto skutočnosť po celý čas vnímala, časom som si na to zvykla a nerušilo ma to.

Obeť podvodníkov

Kniha je rozdelená do štyroch častí, pričom každá z nich sa venuje viac-menej určitej fáze jej života. Kým prvá tretina bola na mňa trochu nemastná-neslaná, neskôr som ostala v úprimnom šoku z toho, čo som si prečítala. Fyzické a psychické týranie, neľudské zaobchádzanie s mládežou, prevýchova založená na surových trestoch, neustále ponižovanie spojené s krikom, a v neposlednom rade úplné degradovanie ťažko nadobudnutého sebavedomia.

Paris sa totiž sama stala obeťou programov liečebných ústavov, ktoré sľubovali emocionálny rast a nápravu neprispôsobivého dieťaťa. Ocitla sa tam z iniciatívy vlastných rodičov, ktorí netušili, že svoje dieťa zverujú do rúk podvodníkov v oblasti nápravy problémovej mládeže. Dokáže teda všetko opísať skutočne do detailov, bez akýchkoľvek príkras či nadmernej sebaľútosti. Len surové slová, z ktorých ma neraz bolel žalúdok.

V knihe sa stretnete s mnohými slávnymi menami, ako napríklad Christina Aquilera, Britney Spears, Andy Warhol, Prince, Pink alebo Kim Kardashian. Ani zďaleka to však nie je všetko. Pripravte sa na veľa ďalších mien, známych aj menej známych, prípadne (pre mňa) aj úplne neznámych. Dozviete sa čo-to aj o začiatkoch Facebooku, YouTube, Instagramu, Pinterestu či „selfíčiek“.

Odhaľuje osobné traumy

Paris opisuje aj svoj pekný vzťah so starou mamou, ktorá nebola natoľko úzkoprsá ako jej rodičia, ale tiež si vyžadovala stanovenie jasných hraníc. Svojej vnučke dala väčšiu slobodu, no na oplátku očakávala úprimnosť a otvorenosť. Čitateľovi zároveň ponúka náhľad do osobných tráum, o ktorých predtým nedokázala hovoriť. Otvára tému sexuálneho násilia či predsudkov voči obetiam, a to najmä, ak sa nachádzajú v mladom veku. Ukazuje časť svojej detskej duše, ktorá ju aj v dospelom veku stále neopustila.

„Budúcnosť patrí dievčatám, ktoré odmietajú robiť to, čo im niekto prikáže. Ženská sila nevychádza z bohatstva ani z krásy, je to kombinácia odvahy, láskavosti a smiechu.“ (str. 224)

Kniha Paris je intímna, veľmi úprimná, miestami skutočne surová, no stále za tým všetkým cítite osobu, ktorá je priam závislá od zábavy a pozornosti. S nadšením sa vrhá do väčšiny projektov, ktoré jej ponúknu, nesnaží sa už niekam zapadnúť, ale užívať si život, v ktorom nechýba voľnosť, neviazanosť a adrenalín. Keďže mojou životnou prioritou nikdy nebolo žúrovanie či móda, časti v knihe, pri ktorých som zadržiavala dych sa striedali s tými, ktoré boli zdĺhavejšie a príliš ma nezaujali. Paris však ukazuje, ako ostať sama sebou, a vy spoznáte, že slávne meno „Paris Hilton“ môže mať naozaj veľa významov.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

VYDAVATEĽSTVO: Grada (Cosmopolis)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Paris
PREKLAD: Andrea Vargovčíková
ROK VYDANIA: 2024
ŽÁNER: Memoár / Autobiografia
POČET STRÁN: 312
VÄZBA: pevná s prebalom