V dnešnej knižnej predstavovačke by som vám rada dala do pozornosti najnovší román slovenskej autorky Adriany Macháčovej, ktorý vyšiel 20.06.2017 pod názvom A teraz ma pobozkaj vo vydavateľstve Ikar.

VYDAVATEĽSTVO: Ikar
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 264
VÄZBA: pevná

ADRIANA MACHÁČOVÁ sa narodila v znamení Vodnára. Vyštudovala FiF UK. S manželom, synom Maximom a s kokeršpanielom Boubou žijú v Bratislave. Napísala romány Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012) / V slepej uličke (2015), Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015), Hubertove ženy (2015), Milostný poker (2016), Keď láska zabíja (2016) a Tieň pochybností (2017). V časopise Slovenka jej vyšiel krátky román na pokračovanie s názvom Prečo práve ja? S publicistom Róbertom Dydom vydala romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016). Knihy Adriany Macháčovej vychádzajú aj v českom a nemeckom preklade.

Román A teraz ma pobozkaj definuje samotná autorka ako príbeh, ktorý je malou exkurziou do dramatickej mnohotvárnosti vzťahov muža a ženy. Okrem klasického knižného motívu riešenia manželskej nevery, bude tentokrát kniha okorenená aj zaujímavou krimi zápletkou. Je sa teda určite na čo tešiť!

Anotácia:

Henrietu nesmierne zranila manželova nevera. Od života zinkasovala nečakanú facku, a poriadnu. Odrazu je všetko iné. Henrieta sa však nemieni vzdať muža a pre záchranu svojej rodiny je odhodlaná urobiť čokoľvek. Nerozvážnosť, žiarlivosť a bolesť jej zatemní myseľ. Spácha zločin a s tajomstvom sa v slabej chvíli zdôverí jednej priateľke. Aneta je bezradná, nevie, čo si so strašnou informáciou počať. Sama má starostí vyše hlavy. Stojí pred zúfalým rozhodnutím: má sa vzbúriť a opustiť puntičkárskeho manžela alebo sa raz a navždy zmieriť s ovzduším v ich rodine?

Znepokojujúcu smrť mladej predavačky dostane na starosť kriminalista Fedor Durnsteiner. Lenže kapitán sa namiesto vyšetrovania viac zaoberá vlastným skrachovaným vzťahom. Je presvedčený, že Tereza sa s ním len rozmarne a kruto pohrávala, kým nezískala, čo si naplánovala.

Zdanlivo bezvýchodiskové situácie, vyhrotené konfrontácie a neočakávané zvraty ženú hlavných hrdinov k nevypočítateľnému konaniu. Nájdu východisko z napohľad neriešiteľných problémov?

Úryvok z knihy A teraz ma pobozkaj:

Tereza načúvala hučaniu sprchy, ktoré pretínalo Fedorovo falošné popiskovanie. Voda ustala a sklenené dvere sprchovacieho kúta sa s hrmotom otvorili. Podvedome čakala, že sa rozsypú na črepiny. Začula nepríjemný vrzgot, dovtípila sa, že Fedor dlaňou utiera zarosené zrkadlo. Zalial ju hnev. Rozpoznala každučký zvuk v ich byte, no takmer všetky spôsoboval Fedor. Bol ako slon v porceláne. Do všetkého narážal, so všetkým trieskal a rachot, ktorý vydával na toalete a pokojne aj pred ňou v obývačke, ju privádzal do nepríčetnosti.

Strávila s ním jednu noc a už jej lezie na nervy. Na všetkom, čoho sa dotkol, zanechal odtlačky. Nič neodložil. Dévedéčka sú rozťahané po celej obývačke, slané oriešky, ktoré vyjedal rovno z vrecúška, roztrúsil do hrubého koberca. Na stole ostala prázdna fľaša vína a tetuje doň vlhký krúžok. Dokola za Fedorom upratuje, vysáva, leští a odkladá rozhádzané oblečenie.

Aj sex bol nanič, skonštatovala Tereza znechutene. Fedor myslel len na vlastné potešenie. Žiadna neha, ani ju nepobozkal.

Dnes sa prisťahuje nazad. Tereza už oľutovala, že to sama chcela, aj to, že ju jeho súhlas pri večeri, za ktorú ani nepoďakoval, nesmierne potešil. Ako jej mohol tento neandertálec chýbať? Ako sa mohla tak mýliť a vletela mu nanovo do náručia? vyčítala si. Asi je načisto strelená.

Žlč v nej vzkypela, keď sa otvorili dvere na kúpeľni a Fedor bosými, mokrými nohami ťapkal chodbou po drevenej podlahe do spálne.  

 „Dobré ráno. Dal by som si kávičku,“ oznámil bodro, keď sa nahý ukázal na prahu.

Tereze od zlosti stŕpol nielen krk, ale aj čeľusť.

„Nemohol si sa aspoň poriadne vyutierať?“ opýtala sa pridusene. Meravo sa posadila na posteli.

Fedor sa provokatívne oprel o zárubňu a poškrabal sa medzi nohami. „Alebo…“ odlepil sa a pohojdávajúc bokmi, blížil sa so zažiadaným úsmevom k nej.

Zažmúrila oči. V kútiku duše čakala, že keď ich otvorí, jej milenec sa vyparí ako ranná hmla. Nestalo sa tak. Pohľad jej zaclonil vztýčený úd. Chladne odvrátila hlavu a prekotúľala sa na druhú stranu lôžka.

„Si nechutný!“ vyhŕkla a vstala.

Durnsteiner zostal stáť ako prikovaný. Krava! Šľahol po nej pohľadom. Včera sa rozplývala a medovo usmievala. Mal predpokladať, že sa zobudí vedľa fúrie s perami stiahnutými do úzkej čiarky. Nič sa nezmenilo!

Mlčky ju pozoroval a zvažoval, čo urobiť. Ak si dotrepe do vlastného bytu všetky veci, Tereza mu odznova začne piť krv. Zasa sa bude túlať po krčmách, len aby sa vyhol jej sekírovaniu. Čo vyrieši svojím príchodom? Nevedel si to predstaviť. Na okamih zaváhal, či sa rozhodol správne. Ale áno! Bude predsa vo vlastnom! V pohodlí domova, utvrdzoval sa.    

„Akú chceš kávu?“ prerušila ticho Tereza. Zakrútila sa do županu a zamierila do kuchyne.

„Zabudla si, akú pijem?“ zamračil sa, ale nasledoval ju.

„Buď taký láskavý a obleč sa!“

„Čakala som, že sa budeš chcieť vrátiť,“ prehnane tenkým hlasom zopakoval jej slová. „Spomínaš si, čo si včera trepala? Boli to len prázdne reči?“ precedil pomedzi zuby jej chrbtu.

„Bola som mimo!“ odvrkla a zapla kávovar.

„Takže už je to zasa všetko inak?“ zdrapol ju za lakeť a otočil k sebe. „O čom to teraz bude, doktor Jekyll či mister Hyde?“

„Nemôžeš sa obliecť?!“ zasyčala. „Hnusíš sa mi!“

Tereza sa cítila previnilo, že sa tak správa. Kam sa podeli jej túžby, keď bola sama?

„Potrebovala si si zajebať, čo? Bola si taká nadržaná, že si ma proti svojmu zvyku nehnala ani do sprchy. A keď si si užila, chceš ma vykopnúť!“ vykríkol.

Ľahostajne mykla plecom. „Fedor, robíš len svinčík, si odporný!“

„Suka hnusná!“ zdrapol ju za havranie vlasy, až sa prehla. „Vytrtkal som ti prosbičky o svojom návrate z hlavy?“

„Au!“ skríkla a zahnala sa päsťou. Netrafila. „Pusti ma a daj mi pokoj!“

„Mám teda pekne-krásne odpochodovať a ďalej čakať ako chmuľo, kedy ma vyplatíš?“ v očiach sa mu nebezpečne zablyslo.

„Tak dajako!“ vyslobodila sa a o krok ustúpila. „Máš výborný postreh! Ale nepotrvá to dlho.“

Hneď byt predá, rozhodla sa. Prvému, čo prejaví záujem, a hoci aj pod cenu.

Durnsteiner k nej priskočil a pritlačil ju o kuchynskú linku.  

„To teda nie, moja drahá! Stačilo! Prisťahujem sa, veď si to chcela,“ zaškľabil sa. „Ale predtým si ešte niečo vezmem,“ šikovným ťahom jej roztrhol župan aj tenkú košieľku.

 „Nie! Čo to robíš?“ Tereza sa metala v kapitánovom náručí. Dopekla, načo ho len púšťala do bytu?

Stisol ju tuhšie, až sa jej nohy podlomili. Striaslo ju odporom, musí sa ubrániť! Zovrela päste a odhodlane, z celej sily Fedora udrela. Tentoraz trafila, až ju hánky zaboleli.

Jednou rukou jej vykrútil pažu a druhou ju bolestivo schmatol pod krk.

„Nebráň sa, ty kurva!“ zafunel a kolenom jej násilne roztiahol stehná. Drsne ju vysadil na stôl. Nočná košieľka so županom sa rozleteli. Sklonil sa nad ňu. A keď do nej násilne vnikol, oči mal od zlosti, ale aj nečakaného vzrušenia vytreštené.

Prudko do nej narážal. So zvieracou vášňou ju gniavil, nevládala sa pohnúť. Nohy stola kvílili do taktu, drevená soľnička sa prevrátila a korenička sa skotúľala na zem.

Tereza ledva dýchala. Do zadku sa jej vrezával roh stola, chrbtica narážala na tvrdú plochu. Bolelo to. Zvierala okraje obrusa a želala si len jedno – nech už Fedor skončí.

 „Idem si po veci!“ štekol, keď ju konečne pustil, a prerývane vydýchol. Vzpriamil sa. Prehol sa dozadu, až mu v chrbte zaprašťalo. S prižmúrenými očami sa zadíval na Terezu. Klopila oči, nedokázala sa naňho pozrieť. „Keď sa ti to nepáči, môžeš sa pokojne odsťahovať. Vyber si!“ vyzval ju príkro.

Pozrela skrz neho kamsi do prázdna. Z tváre jej sálala nenávisť. Mlčala. Nikdy viac s ním neprehovorí. Radšej si odhryzne jazyk.

„Čo sa tváriš tak kyslo? Netešíš sa?“ zachechtal sa.

Odvrátila tvár.

„Tak čo, nič mi na to nepovieš?“

Tuho stisla viečka.

Fedor kopol do stoličky a odkráčal do izby.

Tereza sa zošuchla na zem a skrútila do klbka. Ruky si prekrížila na prsiach. Hlava sa jej točila. V očiach ju štípali slzy, medzi nohami pulzovala spaľujúca bolesť.

Bytom sa ozývalo trieskanie, dupotanie a vytriasanie pokrčeného šatstva, ktoré Fedor večer ledabolo nahádzal na malé kreslo v kúte spálne.

„Beriem si tvoje kľúče! A nepokúšaj sa vymeniť zámku, inak vyvalím dvere. Nezabúdaj, že som tu doma!“ vyblafol z chodby.

Nemal sa nikdy odsťahovať!

Pred zrkadlom si prehrabol narýchlo vlasy a vhupol do vyčaptaných mokasín. Tereza začula buchnutie dverí a byt sa ponoril do ticha.

Chvíľu jej trvalo, kým sa spamätala. Kolenačky sa pozviechala na nohy. Dolu stehnom jej stekal horúci dôkaz zvráteného sexu. Zhrozene si uvedomila, že má plodné dni, a rozbehla sa do kúpeľne. Bleskovo zo seba stiahla roztrhané oblečenie, vkĺzla do sprchy a na ružici nastavila najsilnejší prúd. Rozkročila nohy a priložila si ružicu na okraj vagíny. Túžila po dieťati a Fedora si neraz predstavovala ako otca svojho bábätka. Dnes však túži zo seba všetko vypláchnuť, nech ju s ním nič nespája. Bol to omyl myslieť si, že Fedor je ten pravý.“