Dnes by som vám rada predstavila jednu z noviniek, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ikar v edícii YOLi, od autorky Krystal Sutherland pod názvom Srdcu nerozkážeš. Ak ste fanúšikmi tejto sympatickej edície, určite si nenechajte ujsť aj tento veľmi príjemný a čtivý príbeh.

VYDAVATEĽSTVO: Ikar
ORIGINÁLNY NÁZOV: Our Chemical Hearts
PREKLAD: Monika Srnková
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Young Adult / Romantické
POČET STRÁN: 296
VÄZBA: brožovaná

Knižka Srdcu nerozkážeš v sebe skrýva príbeh, v ktorom sa presvedčíme o tom, že to, či sa do niekoho zamilujeme neovplyvňuje len chémia. Láska k človeku je ako skladačka, vytváraná viacerými, do seba zapadajúcimi, kúskami. Knižka je primárne určená pre kategóriu čitateľov „Young Adult“. Myslím si však, že i napriek tomu môže zaujať aj dospelých čitateľov. Ja sa chystám po nej siahnuť z dôvodu, že mi príde ako jednoducho napísaná oddychovka.

Anotácia: 

Henry Page nebol nikdy naozaj zamilovaný. Hoci sa považuje za beznádejného romantika, ešte sa mu nestalo, že by sa mu v blízkosti nejakej baby silno rozbúšilo srdce, že by pre ňu nemohol jesť ani spávať. Ale keď v maturitnom ročníku nastúpi do Henryho triedy Grace Townová, niečo sa v ňom pohne. Pravdupovediac, Grace nevyniká ktovieakým šarmom, nie je to typické dievča chlapčenských snov – kríva a chodí o palici, nosí neforemné a nadrozmerné chlapčenské oblečenie, vôbec sa o seba nestará, vyhýba sa spoločnosti ostatných. Učiteľ angličtiny ich oboch poverí vedením školského časopisu a Grace zrazu prebudí Henryho zvedavosť. Zaľúbi sa do nej, hoci o jej minulosti nič nevie. Postupne zisťuje, že Grace bola kedysi iná a začína tušiť, že v jej živote sa muselo stať niečo, čo ju hlboko poznačilo. Chce to vedieť, lebo by jej rád pomohol. A tak mu Grace všetko porozpráva…

Úryvok z knihy Srdcu nerozkážeš: 

„Vždy som si myslel, že okamih stretnutia s láskou môjho života bude ako z filmu. Nie úplne, pochopiteľne, bez spomaleného záberu, vetra vo vlasoch a bez bezchybného inštrumentálneho soundtracku. Aspoň som si myslel, že v tom niečo bude. Ako keď sa ti na chvíľu zastaví srdce. Ako keď ti tvoje vnútro povie: „Vidíš? To je ona. Konečne po tom dlhom čakaní je to ona.“
Ani jedna z týchto vecí sa nestala v momente, keď druhý utorok posledného roka na strednej škole Grace Townová prišla o desať minút neskôr na popoludňajšiu hodinu drámy, ktorú viedla pani Beadyová.
Grace bola typ človeka, ktorý po príchode do akejkoľvek miestnosti spraví dojem, nie však pozitívny, ktorý u ľudí vyvolá okamžité a neskonalé očarenie. Bola priemerne vysoká, priemernej postavy a priemerne pekná. Boli to vlastnosti, ktoré by jej uľahčili aklimatizáciu v novej strednej škole, ktorá by bola inak obohatená nepríjemnými výstupmi nových spolužiakov, aké sú pri podobnej situácii bežné.“