Predstavovačka | Marek Boško – Muž z domu naproti, čo mi prešiel cez rozum

Slovenský autor Marek Boško prichádza po úspechu jeho debutového diela Vtáčkar s ďalšou knihou, tentokrát trošku z iného súdka. Humorný román s názvom Muž z domu naproti, čo mi prešiel cez rozum, ktorý vyšiel vo vydavateľstve BESTSELER, je, ako aj sám autor tvrdí, inšpirovaný svetoznámym dielom Jonasa Jonassona – Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Na čo sa môžete tešiť?

VYDAVATEĽSTVO: BESTSELER
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román / Humor
POČET STRÁN: 226
VÄZBA: brožovaná

 

Marek Boško (1976) sa narodil v Bojniciach a stále žije na Hornej Nitre. Absolvoval Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi, kde však žiadny mimoriadny vzťah k slovenčine ani k literatúre nenadobudol, a v tom čase nemal ani nijaké literárne ambície. Čítal už ako chlapec, tak do osemnástich rokov. Potom s knihami úplne prestal a vrátil sa k nim až keď vyšiel Da Vinciho kód, ktorý ho nezaujal ani tak témou, ako skôr formou, akou autor príbeh spracoval. Začal čítať všetko možné (s výnimkou ženských románov), najmä dobrodružné a historické romány, či trilery.

K myšlienke napísať vlastnú knihu ho paradoxne priviedli knihy, ktoré hodnotil ako podpriemerné, a pri ktorých si povedal, že by to predsa dokázal lepšie. V roku 2016 tak vo vydavateľstve Tatran vyšla jeho prvá kniha s názvom Vtáčkar, a v nasledujúcom roku uviedlo na knižný trh vydavateľstvo BESTSELER jeho druhú knihu s názvom Muž z domu naproti, čo mi prešiel cez rozum.

 

Anotácia:

Keď Marek dostane zásielku z advokátskej kancelárie, ani za svet mu žiaden dôvod na kontakt s právnikom nenapadá. Alimenty platiť nemusí, účty hradí načas, a pokuty za rýchlosť platí nerád, ale na mieste.
Nečakané dedičstvo starého domu a rozpadnutej požiarnej zbrojnice ho privádzajú do dedinky kdesi pánubohu za chrbtom. Tam sa v sérii šokujúcich udalostí zapletá do obecných intríg a rozprávania miestneho podivína.
Jeho príbeh je taký bizarný, že si ho ten starý čudák musel vymyslieť! Alebo je naozaj možné, že sa stretol s líbyjským diktátorom, či sedel v známej väznici Sing Sing v New Yorku? Mohol ovplyvniť voľby v USA, účinkovať vo veľkofilme, ba dokonca pretekať na olympijských hrách, hoci údajne za celý život nevytiahol päty z dediny?

Kniha plná zvratov, humorných situácií, pri ktorých sa budete držať za brucho, a napokon i nečakaného rozuzlenia, na ktorej si naozaj pochutíte.

 

 

Úryvok z knihy Muž z domu naproti, čo mi prešiel cez rozum:

„Keď už to vyzeralo, že budem potrebovať nové spodky, vráta sa otvorili a vošiel Wilkins. Na hlave mal taký ten safari klobúk a v ruke akúsi zdobenú palicu. Ukázalo sa, že za vojny slúžil pod Montgomerym v severnej Afrike a keď sa spojencom podarilo prinútiť Rommelove Africa corps ku kapitulácii, Briti ho z armády prepustili s vyznamenaním a s črepinou z míny v zadku. Namiesto návratu domov si však urobil výlet po celom čiernom kontinente. Okrem dizentérie a úplavice si od rovníka priniesol aj za vrece exotických suvenírov a medzi nimi pygmejskú fúkačku. Založil do nej šípku so sedatívom na slony a mne podal starú nemeckú helmu, ktorú ukoristil v bitke pri El Alameine. Povedal, že musím odlákať baranovu pozornosť, pretože tá šípka cez vlnu neprenikne a keďže Apolo nezarastá len na dvoch miestach, musí ho trafiť do zadku, ak ho len nechce neúmyselne trafiť do oka.

Vyzeralo to ako dobrý plán. Keď som ho začal širokým oblúkom obchádzať, baran sa za mnou podozrievavo otáčal a gazdu si nevšímal. Dôveroval mu. Hneď ako sme sa všetci traja ocitli na jednej priamke, baran ku mne hlavou, k pánovi zadkom, priložil Wilkins fúkačku k ústam, nadýchol sa, zacielil a…

A vtedy sa Apolo posadil. Na zadok. „Teraz čo?“ pozrel som bezradne na Wilkinsa.

„Zapni si helmu,“ rozkázal mi, „a kľakni si!“ Ten sviniar!

„Ale povedali ste, že v žiadnom prípade…“ namietal som.

„Odvahu, Lojka! Mám ho na muške!“

Nuž čo som mal robiť? Utiahol som si prilbu, prežehnal sa, hlavu som vzal medzi ruky a kvokol som si. Hneď ako to baran zbadal, vyskočil a rozbehol sa ku mne, až mu slama od zadných nôh lietala ako štrk od kolies pretekárskeho auta. Vtedy Wilkins vystrelil a asi ho aj trafil, videl som totiž, ako sa spokojne narovnal. Teda Wilkins sa narovnal, nie baran.

„A je to!“ povedal sebaisto. „Za tri sekundy je tuhý.“

To bola dobrá správa. Tá zlá bola, že dobehnúť ku mne mu trvalo len dve.“

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:

(Navštívené 112-krát, 1 návštev dnes)
Značky:

A aký je váš názor? Podeľte sa so mnou ;)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.