RECENZIA: Zuzana Šimeková - Krásni ľudia

Hladinu knižného sveta nedávno rozvíril román Krásni ľudia, debut slovenskej autorky Zuzany Šimekovej. Autorka sa rozhodla čitateľovi autenticky priblížiť témy, o ktorých sa v spoločnosti ešte stále príliš často nehovorí.

Zo začiatku sa môže všetko javiť ako dokonalé. Pracovitosť v spojení s cieľavedomosťou prináša zaslúžené úspechy, ktoré človeka poháňajú vpred. Bohužiaľ, veľakrát je to len vonkajší obal, pod ktorým sa skrýva smútok, pocity menejcennosti či bezradnosť. A niekedy je to len začiatok blížiaceho sa konca.

Práve túto bezútešnú situáciu prežíva Vanda, ústredná postava románu, ktorá sa stratila v živote plnom povinností. Pre túžbu byť najlepšou a neustály tlak sa ocitá v nehostinnom prostredí psychiatrickej liečebne, kde sa snaží opäť nájsť predovšetkým samu seba.

„Išla do prostredia, ktoré si nevybrala, ktoré si vybralo ju. Išla niekam, kam sa dostala vďaka všetkým svojim úspechom a jednému zlyhaniu.“

Vanda bojuje s pocitom vyhorenia, úzkosťami, depresiami, ale aj so začínajúcou sa závislosťou od alkoholu, pomocou ktorého sa snaží preklenúť náročné obdobie. Na klinike spoznáva Adama, ktorý sa pre zničené manželstvo tiež často pozerá na dno pohárika. Puto, ktoré sa medzi nimi postupne vyvinie, im obom pomáha v hľadaní nádeje na spokojnejší život.

Témy, o ktorých je potrebné hovoriť

Autorka do knihy pretavila nielen svoj záujem o problematiku vnútorného prežívania, ale zároveň čerpá aj z vlastných skúseností. Poukazuje na to, že vnútorný svet tých, ktorí navonok zapadnú medzi ostatných, môže byť roztrieštený na malé kúsky bez toho, aby si to niekto všimol.

Psychické zdravie je témou, o ktorej sa síce hovorí viac než v minulosti, stále ju však možno primárne považovať za tabuizovanú. Autorka, okrem iného, v rámci retrospektívy oboznamuje čitateľa s fungovaním jedného z veľkých korporátov a ukazuje fatálne následky bezhraničného prahnutia po uznaní. Prostredníctvom hlavných postáv zdôrazňuje potrebu uvedomenia si vlastnej hodnoty, prijatia vlastného vnútorného „dobra a zla“ či budovania sebalásky.

Pomoc je dôležitá

Román Krásni ľudia neponúka priamy návod na uzdravenie duše, môže byť však aspoň malým návodom pre toho, kto sa v jeho riadkoch nájde. Ide o vcelku útlu knihu, ktorá sa číta rýchlo, a v každom čitateľovi môže vyvolať rôzne pocity či emócie. Je písaná ľahkým perom, okrajovo zabŕda aj do lekárskej profesie a oboznamuje s podstatou terapeutických sedení.

S ohľadom na dôležitosť tém, ktoré sa v príbehu rozoberajú, a za účelom vykreslenia komplexnejšieho pohľadu na vnútro osobnosti, ktorá si týmto všetkým prechádza, by si však táto kniha určite zaslúžila aspoň o pár strán viac. Hoci sa tu stretávame s rôznymi ľudskými povahami, vhodným osviežením deja by bolo aj zakomponovanie viacerých osobných príbehov pacientov, aby si k nim čitateľ dokázal vytvoriť hlbší vzťah, resp. sympatie.

Autorke však nemožno uprieť, že sa jej podarilo poukázať na reálne problémy na životných osudoch reálnych ľudí, a to bez servítky či akéhokoľvek prikrášlenia. Navyše, kniha obsahuje aj viacero myšlienok, nad ktorými sa určite oplatí zamyslieť.

„Ako povedal niekto múdry, nájsť seba je v živote tá najťažšia úloha, ktorú musí zvládnuť každý sám. Ale je veľmi fajn, keď v tom procese vie niekto pomôcť.“